Podľa Kukuru aj keď je postava na prvý pohľad negatívna, dôležité je
pochopiť, prečo taká je. Preto si nedokáže vybrať jednu, ktorá by bola
pre neho najdôležitejšia. "Naposledy som mal podobnú skúsenosť so
starým Karamazovom. Toho každý vníma ako opilca, násilníka a zlého otca.
Treba si však uvedomiť, že je to muž, ktorému prvá manželka zomrela,
druhá ho bila a sám vychoval svoje deti. Snažil sa ich uživiť a jediné,
čo na staré kolená chce, je láska, no aj tú mu ukradnú vlastné deti. Je
to teda skutočne zlý človek? Nemyslím si," uviedol Juraj Kukura.
Za najpozitívnejšie považuje, že mal šťastie na osobnosti, s ktorými sa stretol a ktoré ovplyvnili jeho pôsobenie na celý život.
"Bol to Ivan Balaďa, ktorý mi dal možnosť ako 19-ročnému účinkovať vo
filme Tri gaštanové kone. Vtedy som sa po prvýkrát stretol s veľkými
hercami, ako bol Mišo Dočolomanský a ďalší," zaspomínal si umelec.
Veľkú úlohu v jeho hereckom živote zohrali režiséri Miloš Pietor a Peter Zadek.
"V Pietorových inscenáciách som sa naučil rozmýšľať inak o postavách, o
divadle. Divadlo, ktoré robil, bolo úplne iné s úplne novým,
neidealizovaným pohľadom na náš národ a Zadek si ma vybral do svojho
nemeckého veľkofilmu Divoké päťdesiate. Tým mi otvoril dvere do
najväčších nemeckých divadiel, filmových a televíznych štúdií. Zároveň
ma, podobne ako Pietor, naučil rozmýšľať o divadle iným spôsobom, z
ktorého dodnes vychádzam aj ako intendant Divadla Aréna," priblížil Juraj Kukura.
Osobne za najväčšie šťastie v súkromnom živote považuje to, že stretol svoju manželku Táňu. "Narodil sa nám syn Filip, ktorý je dnes profesorom na Oxforde, kde aj žije so svojou manželkou a dcérou Ellou," vyznal sa pre TASR Juraj Kukura.
Narodil sa 15. marca 1947 v Prešove, ale základnú a strednú školu
ukončil v Bratislave. Absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole
múzických umení v Bratislave. Už v roku 1966 obsadili Juraja Kukuru do
jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Margity Figuli Tri
gaštanové kone.
Počas štúdií bol členom súboru Divadla na korze. Po jeho zrušení prešiel
na Novú scénu a neskôr do SND. Predstavil sa aj v mnohých televíznych
inscenáciách, kde stvárňoval hlavné postavy v adaptáciách kľúčových diel
svetovej i domácej literatúry.
Počas nakrúcania filmu Via Mala, ktoré prebiehalo v roku 1984 v
zahraničí, bol bezdôvodne odsúdený na 3,5 roka väzenia za opustenie
republiky a bol mu zabavený majetok. Do vtedajšej ČSSR sa už nemohol
vrátiť. Angažovali ho v nemeckom Münchner Kammerspiele a neskôr v
Schauspielhaus Hamburg. Hosťoval v mnohých zahraničných divadlách ako
Stadttheater Basel, Theater Bonn, Residenz Theatre München, Divadlo
Komedie Praha, Činoherní klub Praha.
V roku 1989 nakrútil šesťdielny anglický televízny film Traffik, ktorý
dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu Emmy za najlepší
dramatický seriál a stal sa predlohou pre film. Po revolúcii sa postupne
vracal na domáce filmové plátna a obrazovky.
Stvárnil titulnú postavu v Jakubiskovom filme Lepšie byť bohatý a zdravý
ako chudobný a chorý. S Jozefom Kronerom si zahral v televíznom filme
Cudzinci, hlavnú rolu vytvoril v slovenskej dráme Tábor padlých žien.
Od roku 2002 vedie ako riaditeľ bratislavské Divadlo Aréna, z ktorého
vyprofiloval divadlo súčasných tém, kritického pohľadu, modernej formy a
historicko-politického kontextu. Na Slovensko priniesol Občiansky
cyklus, prinášajúci pohľad na naše dejiny, cyklus koncertov Jazz v
Aréne, Ultimatívne Kino Aréna, či priame prenosy z Metropolitnej Opery v
New Yorku.
Založil Detskú Univerzitu Komenského, ktorú v priebehu devätnástich
rokov existencie absolvovalo viac ako 5000 študentov. Za myšlienku a
realizáciu vzniku DUK sa stal laureátom Ceny humanitnej rady, Ceny
Nadácie Orange v kategórii dlhodobý prínos v oblasti vzdelávania a
Zlatej medaile Univerzity Komenského.
V rokoch 1966 až 2021 Kukura účinkoval vo viac ako tridsiatich
celovečerných filmoch, v 130 televíznych filmoch a inscenáciách a v 38
televíznych seriáloch domácej aj zahraničnej produkcie.
Najznámejšie sú jeho herecké výkony v seriáli Straty a nálezy, v
televíznych filmoch Adam Šangala či Statky-zmätky. Účinkoval aj vo
filmoch Krutá ľúbosť, Príbeľská vzbura Janka Kráľa, Nebezpečné známosti,
Triptych o láske, Mesiac na dedine a ďalších.
Televízny film Mário a kúzelník poviedky Thomasa Manna, v ktorom
vytvoril titulnú postavu, bol ocenený na Medzinárodnom televíznom
festivale v Monte Carlo. Za výkon vo filme Vetřelci a lovci: Zrozen bez
porodu bol nominovaný za najlepší mužský herecký výkon na festivale v
Monte Carle.
Juraj Kukura je laureátom mnohých ocenení. Český prezident Miloš Zeman
mu udelil medailu 1. stupňa Za zásluhy v oblasti umenia (2017), je
laureátom Krištáľového krídla (2019), Ceny Igric, Výročnej ceny Litfondu
alebo ocenenia DOSKY.